MYHONT.sk

To, Čo Spája Nás / Az, Ami Összeköt Minket

Predstavenie mesta Šahy

foto by www.ppproduction.eu

Predstavenie mesta Šahy

Prvá písomná zmienka o meste Šahy pochádza z roku 1237, z obdobia vlády Bela IV. Z hľadiska rozvoja mesta bolo rozhodujúcou udalosťou založenie premonštrátskeho kláštora (okolo r. 1236). Prepoštstvo nesúce meno Blahoslavenej Panny Márie (Prepositura B. Marie de Saagh) bolo od r. 1255 zároveň hodnoverným miestom. V roku 1266 kráľ Belo IV. nariadil postaviť na Ipli v blízkosti kláštora kamenný most a právo mýta udelil premonštrátom. Vo februári 1241 vpadli do Šiah tatárske hordy a usadlosť i kláštor do tla vypálili a vyrabovali.
Šahanský kláštor prežíval zlaté obdobie v 14. storočí, keď takmer tridsať rokov stál na jeho čele prepošt Ferenc Fegyverneki, veľkňaz európskeho formátu. V roku 1405 kráľ Žigmund povolil každú nedeľu Furum liberum (voľný trh) a v roku 1407 mesto dostáva od kráľa Žigmunda aj právo meča.
Turci ovládali Šahy dvakrát. Prvýkrát v rokoch 1552 – 1596, druhýkrát v rokoch 1626 – 1686 až po oslobodenie Budína. 4. júla 1552, keď drégeľský hrad podľahol Turkom, padol aj sám kapitán Juraj Szondi. O niekoľko dní neskôr padla tiež pevnosť v Šahách. Pri vymedzení hraníc v r. 1596 sa turecko-cisárska hranica nachádzala medzi Tešmákom a mestom. Turci definitívne opustili toto územie r. 1685.
Cisár Leopold I. v r. 1688 daroval šahanské prepoštstvo jezuitom. Jezuiti na ruinách premonštrátskeho kláštora vybudovali obytné a hospodárske budovy, niektoré z nich stoja dodnes. V roku 1769 postavili tiež kamenný most, ktorý bol zničený počas II. svetovej vojny. Počas kurucko-labantských bojov sa 24. septembra 1704 zastavil v Šahách František Rákóczi II. Ubytoval sa v kláštore, kde prijal delegáciu zo Sedmohradska, ktorá mu oznámila jeho zvolenie za vojvodu Sedmohradska.
Sídlo župy sa v r. 1805 presunulo zo susednej obce Kemence do Šiah, a tým začala nová éra mesta. Mesto ožilo čulým politickým a spoločenským životom. Bolo založené Hontianske kasíno (r. 1837), Hontianska archeologická spoločnosť (r. 1838) a šahanská sporiteľňa (r. 1868).
Po I. svetovej vojne bolo na základe Trianonskej dohody mesto pričlenené do novovzniknutého Československého štátu. Šahy spočiatku zostali župným sídlom aj v Československej republike. V r. 1922 však boli župy, ako pozostatky Rakúsko-uhorskej monarchie, zrušené, a tak bolo mesto a okolie pričlenené do Zvolenskej veľžupy.
Na základe rokovania v Komárne sa Šahy od 11. októbra 1938 stávajú súčasťou Maďarska. Nová štátna hranica prebiehala na línii Demandice – Hokovce – Plášťovce. Front svetovej vojny dosiahol mesto v decembri 1944.
V roku 1949 vznikol vyčlenením južnej časti krupinského okresu šahanský okres. Zanikol v r. 1960, keď mesto a okolie bolo pričlenené k okresu Levice.

Zdroj – Hontianske múzeum a galéria

Posted under: História, NEWS, Šahy, Verejné dianie

Comments are closed.

↓