MYHONT.sk

To, Čo Spája Nás / Az, Ami Összeköt Minket

Príbeh mačiatka

Dovoľte, aby som sa vám predstavil. Som… Vlastne, zatiaľ nemám meno, všetci ma volajú len mačiatko. Po narodení ma mama schovala na povale starého domu. S bratom a sestrou sme tam žili bezpečne zakrytí masívnou drevenou hradou. Vzduchom sa šírila vôňa sena, vietor k nám občas privial nové, zaujímavé pachy, ktoré ma lákali, volali, aby som ich preskúmal. Ale najkrajšia bola aj tak vôňa mamy – jej teplého kožucha a mliečka, ktoré bolo vždy na dosah. Mama ma často oblizovala, čistila mi celé telo, ale hlavne choré očká. V noci sme sa navzájom zohrievali a odháňali dotieravý chlad. Varovala nás, aby sme neopúšťali bezpečný priestor za drevenou hradou, ale niekedy musela odísť za potravou a vtedy nastal môj čas. S pribúdajúcimi dňami som sa čoraz viac vzďaľoval od úkrytu, až som sa ocitol na samom okraji povaly. Svet zhora ponúkal netušené dobrodružstvá. Nakláňal som sa, že ho preskúmam, keď tu bác, spadol som rovno na zem. Mraučal som od bolesti, až kým nepribehla mama. Už-už ma uchopila za kožúšok a odniesla do bezpečia, keď odrazu vyplašene odskočila. Zahalil ma tmavý tieň vysokého človeka. Spomenul som si na mamine varovania a pokúsil som sa o útek. Neskoro! Človek ma nešetrne uchopil za boľavé telo a kamsi odnášal. Mama sa len bezmocne prizerala, ako miznem z jej života. Hodil ma do kovovej škatule, ktorá sa s nami rozbehla a vydávala pritom hrozné zvuky. Ukrutne som sa bál, spomenul som si na mamine slová. Ľudia sú dobrí, dávajú nám potravu, starajú sa o nás. Ale vedia byť aj veľmi krutí a neľútostní. Buď obozretný a dávaj si na nich pozor! Zastavili sme. Človek ma chytil a vyhodil von. Ocitol som sa niekde, kde som to vôbec nepoznal. Okolo mňa stáli kovové škatule podobné tej, v ktorej sme prišli. Chodil som a bez ustania volal mamu, až kým sa nezotmelo. Ukryl som sa pod jednu z plechových opách, ale kvôli zime a hladu som spal len úchytkom. Na druhý deň sa vôbec nič nezmenilo, plakal som, volal mamu, aby po mňa prišla. Ľudia okolo mňa nevšímavo chodili, akoby som bol vzduch. Len zotmelo sa akosi priskoro. Zaostril som zrak, my, mačky, totiž vidíme aj potme, lenže nič. O čo menej som videl, o to strašidelnejšie rezali sluch zvuky, ktoré ku mne doliehali. Už ani neviem, ako dlho som trpel. Musel som zaspať od únavy, lebo som sa strhol na hrozitánsky rachot. Vyskočil som na nohy a bežal. „Aha, malé mačiatko,“ dostihol ma dievčenský hlas. Chlapčenský hlas mu odpovedal: „Dokelu, skoro som ho prešiel. Čo tu robí?“ „Pozri, je slepé,“ hlas bol blízko mňa, láskavo pohládzal vystrašenú dušu. ,,Kde má mamu?“ „Podľa mňa nemá, inak by sa netúlalo po parkovisku. Hocikto ho tu môže zraziť.“ Kričal som ostošesť. Vysvetľoval som, že som hladný, že mi je zima, že hľadám mamu a bojím sa. „Ja viem, ale nemôžeme si ho zobrať, už máme mačiek dosť.“ Dievča sa nevzdávalo: „O jednu viac alebo menej…“ „Je vychudnuté,“ chlapec váhal. „Keby malo mamu, už by prišla, mraučí ako pokazená  nafukovacia hračka.“ „Zachráňme ho, prosím.“   Pocítil som, ako ma dvíha teplá hladká ruka. Odrazu mi bolo dobre, skoro ako u mamy. Cítil som, ako ma odnášajú a potom zázrak! Vôňa mlieka. Pil som a pil, kým nebola miska prázdna. „Vezmeme ho na dom, nemôže zostať v paneláku,“ zavelil chlapec. Znova som sa viezol v tej hroznej hlučnej škatuli, potom pár krokov a ocitol som sa v ďalšej ruke. „Nie je slepý, je len chorý,“ povedal ženský hlas a o pár minút mi niekto vyčistil oči. Videl som! Nado mnou sa nakláňali dve ženy a chlapec. Usmievali sa, znova mi dali jedlo, dostal som miesto na ležanie. Dobré miesto. Mama mala pravdu, niektorí ľudia sú naozaj láskaví. Konečne som pokojne zaspal. Snívalo sa mi o mame, ale aj o dobrých ľuďoch. Rozprávka? Iste, ale aj takýto mohol byť osud kocúrika, ktorý sa niekoľko dní túlal pri kontajneroch na Tabáni a žalostne mraučal. Neuplynul ani týždeň a mačiatko je čisté, sýte, zvedavo objavuje svet, berie antibiotiká a slepé očká sa rozsvietili na krásne sivomodré okná do duše. Každý život má cenu, niekedy stačí naštartovať ľútosť a premôcť ľahostajnosť. Milí čitatelia. Pomôžete nájsť kocúrikovi meno?

Posted under: NEWS, Okolie, Šahy, Verejné dianie, Verejné dianie

Comments are closed.

↓