MYHONT.sk

To, Čo Spája Nás / Az, Ami Összeköt Minket

Radujme sa, veseľme sa!

Radujme sa, veseľme sa!

 

Vianoce sú predo dvermi. V kavalkáde menej či viac očakávaných i neočakávaných, príjemných i nie príliš lichotivých prekvapení príde deň, na ktorý sa už niekoľko storočí tešia mladí i starí, malí i veľkí, chudobní  i bohatí.  V krištáľovo čistých rozžiarených detských očiach sa natisíckrát znásobia plamienky sviečok vianočného stromčeka, v srdciach zavládne pokoj a pohoda, vianočný hlahol zvonov rozochveje struny šťastia a lásky, štedrosti a spokojnosti. Bude to možno iba chvíľa, ktorú by sme iste chceli zastaviť, alebo aspoň predĺžiť, aby nás dlho-dlho hriala a tešila. Čas je však neúprosný. Sviatočné dni vystriedajú všedné, radosti vyprevadia starosti a ostanú iba spomienky.

Spomienky. Vidím ich vo svojom spätnom zrkadle desaťročí  a akosi mi splývajú. Najmä tie detské. Aj vtedy sa Vianoce začínali dávno pred Štedrým dňom. Otec sa akosi podozrivo zamykal vo svojej dielni, kde strúhal a hobľoval nové sánky pre najmenších zo šesťzáprahu čakateľov na darčeky, mama bola nevyspatá, lebo dlho do noci plietla zo svojho rozpáraného svetra šály a rukavičky, dvaja najstarší chystali raždie a drevo do pece pod doma pečený chlieb a vianočné koláče, sestry študovali recepty na nové vianočné dobroty a my dvaja najmenší sme sa im tmolili pod nohami. Odrazu sa „stratil“ kľúč od jednej izby a my sme už tušili, čo to znamená. V prvom rade sme sa ale museli „polepšiť“.

„Ak nebudete poslúchať, Ježiško  vám nič nedonesie!“ – viselo vo vzduchu mamino varovanie, ktoré bolo počas dňa stokrát opakované staršími sestrami. Ale doniesol. Každému. Cena tých darčekov by bola síce dnes možno smiešna, ale ich hodnota sa vyčísliť nedá. My sme ale nesnívali o elektrických vláčikoch, počítačových hrách, tabletoch a mobiloch. Čaro Vianoc nám znásobovala rodinná pohoda, atmosféra pokoja, lásky a mora voľného času, ktorý nám venovali naši rodičia až do Troch kráľov, kedy končili zimné prázdniny. Dovtedy už zo stromčeka „záhadne“ zmizli doma varené salonky, orechy a iné dobroty, minul  sa i chlieb, takže stromček poslúžil na vyhriatie pece pred ďalšími pecňami doma pečeného chleba, ktorý si odvtedy cítim na jazyku a aký by neupiekol ani celý regiment trebárs aj vysokoškolsky vzdelávaných pekárov.

Vianoce boli už definitívne len spomienkou, ale vždy milou, krásnou, nezabudnuteľnou, aj keď so skromnými darčekmi.

Možno ani tohoročné nebudú vo všetkých rodinách také štedré na darčeky ako po iné roky. Ale nie to je podstatné. Nech sú štedré na lásku, na úsmev, porozumenie, nech si z nich naše deti a vnúčatá odnesú do svojich dospelých rokov čaro domova, čaro očakávania, čaro spomienok. Nech sú i tohoročné Vianoce pokojné a nádejné i pre tých, ktorí sú nútení tráviť ich osamote, alebo mimo domova.

Krásne a šťastné Vianoce vám, priatelia!

 

Imrich Belluš

Posted under: NEWS, Šahy, Verejné dianie

Comments are closed.

↓